1. špecializovaná sieť na predaj a servis elektrobicyklov

Súvisiace články

S ebajkom na kopce

Keď som mal 25 rokov, tak sme pravidelne s kamarátmi v lete sadli na bicykle a prešli si krásne cyklotrasy, ktoré sme už od mája spoločne plánovali. Ako prvú sme urobili z Bratislavy na Mlynky -Dedinky a späť, čo sme si naplánovali na 10 dní. Bola to veľká zábava a postupne sa každý rok pridávali ďalší a ďalší kamaráti a kamarátky až v niektorých rokoch nás peletón dosahoval počet cyklistov 12. Aj naše cyklovýlety a trasy sa predlžovali a predlžovali. Štart a cieľ bo vždy v Bratislave a bodmi “otáčania” sa stali mestá ako Novy Targ, Tábor, Užgorod, Eger… Bola to fantastická zábava a zážitky na ktoré spoločne spomíname dodnes. Avšak rokmi sa mi už stáva, že tieto trasy skôr spoznávam z pohľadu šoféra auta ako cyklistu. Tak isto pomaly ale iste som kamarátov vymenil za rodinu a výlety za potrebu zarábať. Roky pribúdali a s nimi aj nejaké to kilečko a času na cyklistiku ubúdalo. Jediné čo zostalo, je chuť sadnúť na bicykel a keď je pekné počasie ísť sa previezť do Malých Karpát. Ibaže bez tréningu ísť hneď do kopca dáva telu riadne zabrať a namiesto radosti s prevezenia sa lesom zostáva, iba fučanie a námaha, ktorá o sebe dáva ešte dva dni vedieť formou svalovice. Tak som hľadal po internete ako to vymyslieť tak, aby bola ovca celá aj vlk sýty. A heuréka objavila sa možnosť riešiť to elektrobicyklom. Neváhal som a po porade s predavačom, som si jeden z nich zaobstaral. Prvé čo ma napadlo, že to bude ako nejaká babeta a nebude treba točiť pedálmi, akurát tak na začiatku. Ale kdeže tento elektrobicykel, čo má elektromotor v strede pri pedáloch mi poskytuje aj športový zážitok a aj netreba byť moc natrénovaný, lebo elektromotor dostatočne pomáha. Akurát treba točiť pedálmi. Je to paráda, ba dokonca mám dojem, že ani pred 25-timi rokmi, keď som mal natrénované by som daný kopec nevyšiel. Dnes si zvolí lesnú cestičku a hajde sa hore kopcom s úsmevom. Je to radosť sa pohybovať lesom, v pokoji sa previezť a užívať si prírodu. Kľudne idem cestou od Kujovičova až hore na Biely kríž nad Račou. Kto neverí, tak rád sa s ním stretnem pri bufete na Bielom kríži 🙂

Súvisiace články