Ďalej a vyššie s Jurajom Minčíkom

Kedysi vrcholový športovec dostal od ebajku ponuku byť ambasádorom pre ebajk® – Svet elektrobicyklov. V telefóne vraj pár sekúnd rozmýšľal, či to nie je omyl. 🙂  Ale potom prišiel akýsi vnútorný hlas, čo mu našepkal: „Á čo, skúsim to. Už som o tom počul od kamarátov, tak ponuku rád využijem…“

Juraj Minčík je bývalý slovenský, veľmi úspešný vodnoslalomár, kanoista, reprezentant i tréner, skromný rodák zo Spišskej Starej Vsi, ktorý má doma až 14 zlatých, strieborných či bronzových medailí zo svetových a európskych šampionátov. Najviac si však cení bronz z Olympiády 2000 v Sydney.

Ľudia Vás poznajú ako bronzového olympionika z roku 2000. Ako sa vtedy zmenil Váš život?

Zmenil sa mi dosť razantne a zásadne. Mal som samozrejme ešte lepšie možnosti na tréning, prípravy, vzdelávanie, mohol som cestovať po svete. Snažil som sa to robiť na čo najvyššej úrovni.

Pred olympiádou, aj po nej, ste však na zlatom stupienku stáli na rôznych svetových i európskych majstrovstiev niekoľkokrát.

Je pravda, že aj pred, aj po, som získal nejaké športové úspechy. Ale pri športe, ktorému sa venujem, hrajú olympijské hry totálny prím a je to niečo výnimočné. Tým, že som získal olympijskú medailu, je pre mňa najvyšší top. Je to moje „zlato“! A to nechcem tvrdiť, že tie ostatné úspechy sú menejcenné, ale výhra na olympiáde je predsa len niečo úplne iné.

Preslávili ste sa aj ako tréner olypmionikov bratrancovov Škantárovcov a Mateja Beňuša. Čo robíte teraz?

Rok 2008 bol pre mňa prelomový, lebo som začal uvažovať, či pokračovať v športovej kariére, lebo ma začali dobiehať mladí športovci. Práve zmienený Matej Beňuš ma aj vystriedal v reprezentácií. Nechcel som však skončiť ako úplne zabudnutý športovec. Aj na základe toho, že som bol ôsmy vo svetovom rebríčku. Povedal som si, že ešte nie je hanba odísť, preto som ho začal trénovať. S bratrancami Škantárovcami sme z jedného mesta, zo Spišskej Starej Vsi. Dokonca sme spolu vyrastali, keďže je medzi nami 5-6 ročný vekový rozdiel. Boli sme členmi športového centra polície. Ja som sa teda zo dňa na deň stal z reprezentanta trénerom reprezentanta. Chcel som vyhrávať, ale vedel som, že už nemám na stopercentný výkon. To že som bol schopný trénovať pripisujem tomu, ako dobre som ich poznal, aj môjmu štúdiu na vysokej škole.

Ako ste sa cítili na ebajku?

Najprv som si to poriadne vyskúšal, porovnal, zoznámil sa s ním. Jazdil som na Moustache Samedi 27 Trail 4. Prehadzoval som, prepínal silu asistencie. Hľadal som ten správny pomer. A bolo veľmi dobre cítiť, ako naozaj elektromotor pomáha. Prvá jazda bola len zoznamovacia, ale už sa teším na akčnejší výjazd, ktorý sme si dohodli s Dodom Dúbravským. Na spoluprácu s ebajkom® – Svetom elektrobicyklov sa veľmi teším!